Včera som so svojimi kamarátkami vyrazila na večierok.
Manželovi som povedala, že sa vrátim o polnoci.
"Sľubujem ti, miláčik, že sa nevrátim ani o minútu neskôr!" vyhlásila som a vyrazila.
Ale večierok bol fantastický. Drinky, tančeky, znovu drinky a znovu tančeky, ešte viac drinkov ... bolo to fakt skvelé, že som zabudla na čas !!!
Keď som sa vrátila domov, boli tri hodiny v noci.
Vchádzam do bytu, ako myška otváram dvere a vtom počujem tú prekliatu kukučku v hodinách, ako Kuká! Trikrát!
Keď som si uvedomila, že manžel sa pri tom kukaní môže prebudiť, zakukal som sama ešte deväťkrát ...to ako že je polnoc.
Bola som na seba veľmi pyšná a spokojná, že aj keď som ožratá ako delo, dostala som taký dobrý nápad - podarilo sa mi vyhnúť nepríjemnosti s manželom ... !!! Rýchlo som si ľahla a zaspávala s myšlienkou na to, ako som inteligentná.

Ráno, počas raňajok, sa manžel opýtal, kedy som sa vrátila z večierku.
Ja hovorím, že presne o polnoci, ako som sľúbila.
Nič nehovoril a ani nevyzeral, že by mal nejaké podozrenie.
"To je skvelé, som zachránená ..!" pomyslela som si a utrela pot z čela.
Manžel sa na mňa po chvíli vážne pozrel a hovorí:
"Vieš, musíme vymeniť tie naše kukučkové hodiny."
Zbledla som strachom a pýtam sa pokorne:
"Aaano? A prečo, miláčik?
A on na to:
"Vieš, dnes v noci kukučka zakukal trikrát, potom - neviem, ako to urobila - vykríkla Ó bože !, znovu zakukala štyrikrát, vyvracala sa v predsieni, zakukala ešte trikrát a spadla so smiechom na podlahu. Kuknula ešte raz, stúpila na mačku a prevrátila stolík v obývačke. Potom sa zvalila vedľa mňa, a zakukal naposledy.
A potom začala chrápať."