Jedného dňa som stretla sladkého gentlemana a zamilovala sa do neho. Keď už bolo jasné , že sa vezmeme, urobila som najvyššiu obeť a vzdala sa svojej obľúbenej pečenej fazule.
O niekoľko mesiacov neskôr, o mojich narodeninách, sa mi cestou domov z práce pokazilo auto. Pretože sme žili na vidieku, zavolala som manželovi, že prídem domov neskoro, pretože musím ísť pešo. Cestou som míňala malú reštauráciu a vôni pečenej fazule vychádzajúce z ich kuchyne som nedokázala odolať. Aby som sa dostala domov, musela som ujsť niekoľko míľ a tak som si povedala, že kým prídem domov všetky škodlivé následky fazule vyprchajú. Vošla som do reštaurácie a okamžite som zjedla tri veľké porcie pečenej fazule.
Celú cestu domov som sa potom snažila vypustiť všetok plyn, ktorý môj zažívací systém produkoval.
Keď som dorazila domov, manžel sa zdal veľmi nadšený, že ma vidí a s potešením mi oznámil:
"Miláčik, pre dnešný večer mám pre teba veľké prekvapenie."
Zaviazal mi potom oči a zaviedol ma k mojej stoličke pri stole

Sadla som si a práve v okamihu, keď chcel rozviazať šatku na mojich očiach, zazvonil telefón. Musela som mu sľúbiť, že sa šatky na očiach nedotknem, kým sa nevráti a potom šiel zdvihnúť telefón. Pečená fazuľa, ktorú som zjedla, na mňa ešte stále mala vplyv a tlak sa stával neúnosným. Môj muž bol v druhej miestnosti a ja som využila príležitosť, presunula váhu na jednu polku a uprdla si. Bolo to nielen hlasné, ale zapáchalo to ako vlečka hnoja, ktorá prešla tchora pred papierňou. Vzala som zo svojho lona obrúsok a mávala ním rázne vo vzduchu. Potom som presunula váhu na druhú polku a vypustila tri ďalšie salvy. Zápach bol horší ako keď sa varí kapusta. Starostlivo som počúvala vzdialenú konverzáciu v druhej miestnosti a pokračovala v uvoľňovaní tlaku vo svojom zažívacom systéme po ďalších niekoľko minút. Pôžitok bol neopísateľný. Keď slová na rozlúčku z vedľajšej miestnosti signalizovali koniec mojej slobody, ešte párkrát som zamávala vo vzduchu obrúskom, a zložila na neho ruky. Cítila som sa uvoľnene a bola som so sebou veľmi spokojná.

Moja tvár musela byť alegóriou na nevinnosť, keď sa manžel vrátil a ospravedlňoval sa, že telefonoval tak dlho. Spýtal sa či som sa pozerala pod šatkou a ja som ho uistila že nie.
V tom okamihu zložil z mojich očí šatku a dvanásť priateľov jednohlasne prednieslo:
"Happy Birthday!"

A potom som omdlela!